POSKYTOVANÉ SLUŽBY

Podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ZKR ) je dlžník v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predĺžený. Platobne neschopný podľa ZKR je ten , kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Predĺžený je podnikateľ, ktorý má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pre konkurzné konanie je nevyhnutná pluralita veriteľov, zákon vyžaduje minimálny počet dvoch veriteľov. Individuálny veriteľ je oprávnený vymáhať svoju pohľadávku žalobou v súdnom konaní, a v prípade jej priznania vykonateľným súdnym rozhodnutím má veriteľ právo domáhať sa plnenia svojej pohľadávky formou exekúcie. Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje ZKR. Dlžník je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku.

Konkurzne konanie možno rozdeliť na nasledujúce štádia:

• štádium od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu do začatia konkurzného konania
• štádium od začatia konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu
• štádium od vyhlásenia konkurzu do konania prvej schôdze veriteľov
• štádium od konania prvej schôdze veriteľov do zrušenia konkurzu

Nie všetky konkurzné konania prejdú všetkými štádiami, príkladom je v zrušenie konkurzného konania pre nedostatok majetku.

Cieľom konkurzného konania je maximálne možné uspokojenie veriteľov v čo najkratšom čase po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Výsledkom konkurzného konania je speňaženie celého majetku dlžníka a následný zánik dlžníka v prípade, ak nedôjde speňaženiu majetku dlžníka formou predaja podniku.

Návrh na povolenie reštrukturalizácie je oprávnený podať dlžník alebo veriteľ. Dlžník je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a správca v reštrukturalizačnom posudku, nie staršom ako 30 dní, reštrukturalizáciu odporučil. Rovnako veriteľ je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie v prípade, ak poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a správca v reštrukturalizačnom posudku, nie staršom ako 30 dní, reštrukturalizáciu odporučil, zákon však v prípade podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie vyžaduje súhlas samotného dlžníka. Správcom, ktorý odporučí reštrukturalizáciu dlžníka, môže byť len osoba, ktorá je zapísaná v zozname správcov a má zriadenú kanceláriu v sídle krajského súdu v obvode, do ktorého patrí príslušný konkurzný súd. Obligatórnymi prílohami návrhu na povolenie reštrukturalizácie sú reštrukturalizačný posudok, zoznam záväzkov dlžníka, zoznam majetku dlžníka, zoznam spriaznených osôb dlžníka, posledná riadna účtovná závierka dlžníka a mimoriadna individuálna účtovná závierka dlžníka, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna účtovná závierka.

Reštrukturalizačné konanie možno rozdeliť nasledujúce štádia:

• štádium pred podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie, štádium prípravy reštrukturalizačného posudku
• štádium od podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie do začatia reštrukturalizačného konania
• štádium od začatia reštrukturalizačného konania do povolenia reštrukturalizácie
• štádium od povolenia reštrukturalizácie do konania schvaľovacej schôdze veriteľov
• štádium od schvaľovacej schôdze veriteľov do skončenia reštrukturalizačného konania
• štádium po skončení reštrukturalizačného konania, štádium plnenia reštrukturalizačného plánu za prípadnej existencie dozornej správy

Reštrukturalizácia je právnym inštitútom, ktorým je možné riešiť existujúci úpadok alebo hroziaci úpadok podnikateľov. Cieľom reštrukturalizačného konania je pomôcť dlžníkovi, ktorému je v tomto konaní poskytnutá ochrana pred veriteľmi, najmä prerušením exekučných konaní a zároveň mu je počas prebiehajúceho reštrukturalizačného konania umožnené pokračovať v podnikateľskej aktivite. Výsledkom reštrukturalizácie je čiastočné uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré však musí byť vyššie, aké by bolo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, pričom vo zvyšku pohľadávky veriteľov prihlásené do reštrukturalizácie zanikajú. Dlžník po úspešnej reštrukturalizácií môže naďalej vykonávať svoju podnikateľskú činnosť.

Návrh na povolenie reštrukturalizácie je oprávnený podať dlžník alebo veriteľ. Výsledkom konkurzného konania po speňažení dlžníkovho majetku, z ktorého výťažok je väčšinou nižší ako suma zistených pohľadávok, je možnosť veriteľov vymáhať svoje neuspokojené pohľadávky do smrti fyzickej osoby. Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ZKR ) zaviedol pre dlžníka možnosť prostredníctvom konania o oddlžení dosiahnuť nevymáhateľnosť pohľadávok veriteľov, ktoré neboli uspokojené v predchádzajúcom konkurznom konaní. Konanie o oddlžení sa môže začať len na návrh dlžníka. Návrh musí byť podaný najneskôr do zrušenia konkurzného konania. Z odôvodnenia návrhu musí byť zrejmý poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov.

Súd môže návrh na oddlženie zamietnuť v prípade, ak si dlžník riadne počas konkurzného konania neplnil svoje povinnosti ustanovené v ZKR a v prípade, ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku dlžníka. Súd povolí oddlženie uznesením, v ktorom bude určený správca, rozsah právnych úkonov, ktoré podliehajú súhlasu správcu a sumu peňažných prostriedkov, ktorú musí dlžník poskytnúť správcovi na konci skúšobného obdobia. Skúšobné obdobie trvá 3 roky. Pri určení sumy peňažných prostriedkov, ktoré má dlžník uhradiť na konci skúšobného obdobia bude rozhodnutie príslušného súdu vychádzať najmä z výšky neuspokojených pohľadávok veriteľov v predchádzajúcom konkurznom konaní a od ekonomických možností dlžníka. Ak v priebehu skúšobného obdobia nedošlo k zrušeniu skúšobného obdobia, napríklad pre závažné a opakované porušenie ZKR dlžníkom, rozhodne súd o oddlžení dlžníka. Následkom rozhodnutia súdu o oddlžení je nevymáhateľnosť pohľadávok, ktoré neboli uspokojené počas konkurzného konania.

To však neznamená, že pri výkone funkcie správca robí len úkony, ktoré sú priamo úkonmi speňaženia. Úlohou správcu je, okrem speňaženia majetku, aj správa majetku, ktorý patrí do konkurznej podstaty. Správca preto musí robiť značné množstvo procesných a hmotnoprávnych úkonov, ktoré nie sú bezprostrednými úkonmi speňaženia a so speňažením len súvisia tým, že vytvárajú podmienky na speňaženie alebo ich zlepšujú. Medzi takého úkony správcu konkurznej podstaty patria aj úkony týkajúce sa správy a zabezpečenia majetku úpadcu.

Správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. Uznesenie o ustanovení správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi) a správcovi.

Predbežný správca

Predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný bezodkladne po zistení dlžníkovej majetnosti alebo nemajetnosti informovať o tejto skutočnosti súd.

Predbežný správca vykonáva funkciu do zániku účinkov začatia konkurzného konania. Ak je konkurzné konanie z dôvodu prebiehajúceho reštrukturalizačného konania prerušené, predbežný správca nekoná.

Po dobu likvidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v likvidácii“. Ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa § 72 OBZ. Likvidáciu vykonáva štatutárny orgán ako likvidátor, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva, prípadne zakladateľská listina alebo stanovy neurčujú inak. Ak štatutárny orgán nie je ustanovený alebo nemá ustanoveného žiadneho člena alebo ak likvidátor nie je vymenovaný bez zbytočného odkladu, vymenuje likvidátora súd; osobitný zákon môže ustanoviť, kto je oprávnený navrhnúť súdu vymenovanie likvidátora. Súd môže vymenovať za likvidátora niektorého zo spoločníkov alebo štatutárny orgán, alebo člena štatutárneho orgánu aj bez jeho ohlasu. Ak nemožno ustanoviť likvidátora hore uvedeným spôsobom, vymenuje súd likvidátora z osôb, ktoré sú zapísané do zoznamu správcov vedeného podľa osobitného zákona. Ak likvidátora vymenuje súd, zapíše ho do obchodného registra bez návrhu. Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Ak likvidátor zistí predlženie likvidovanej spoločnosti, podá bez zbytočného odkladu návrh na vyhlásenie konkurzu.

Likvidátor oznámi vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom. Zároveň je povinný zverejniť, že spoločnosť vstúpila do likvidácie s výzvou, aby veritelia spoločnosti a iné osoby a orgány, ktoré sú tým dotknuté, prihlásili svoje pohľadávky, prípadne iné práva v lehote, ktorá nesmie byť kratšia než tri mesiace.